Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50

Božia zmluva s ľudstvom po potope sveta. - 1 Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im:

„Ploďte a množte sa a naplňte zem!

2 Nech majú pred vami strach
a hrôzu všetky zvieratá zeme,
všetko vtáctvo neba
a všetko, čo sa hýbe na zemi;
dostávate do rúk všetky ryby mora.

3 Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm,
všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.

4 Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť.

5 Ale krv vašich duší budem vyhľadávať;
budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa
a od každého človeka, aj keď je to brat,
budem vyhľadávať dušu človeka.

6 Kto preleje ľudskú krv,
človek nech preleje jeho krv,
lebo na Boží obraz
som stvoril človeka.

7 Vy sa však ploďte a množte sa,
rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“

8 Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: 9 „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, 10 aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. 11 Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“

12 A Boh hovoril ďalej: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: 13 Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, 15 vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. 16 V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“

17 A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

Kliatba a požehnanie Noemovo. - 18 Noemovi synovia, ktorí vyšli z korába, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. 19 Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi.

20 Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. 21 A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. 22 I uvidel Cham, Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. 23 Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. 24 Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, 25 povedal:

„Buď prekliaty, Kanaán,
staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“

26 Potom pokračoval:

„Nech je zvelebený Pán, Boh Semov,
a Kanaán nech je jeho sluhom!

27 Nech Boh rozvetví Jafeta
a nech býva pod Semovými stanmi
a Kanaán nech je jeho sluhom!“

Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 28 Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel.