1 Nežiarli na svoju milovanú manželku,
aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.
2 Nedávaj svojej manželke moc nad sebou,
aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.
3 Nevšímaj si chtivej ženy,
aby si azda neupadol do jej osídel.
4 S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev),
aby si sa azda nezničil pre jej umenie.
5 Na pannu neupieraj svoj zrak,
aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.
6 Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam,
aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.
7 Neobzeraj sa po uliciach mesta,
ani sa netúlaj po jeho námestiach!
8 Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy
a nezahľaď sa do cudzej krásy!
9 Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč
a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.
10 Každú takú ženu, ktorá smilní,
pošliapu ako výkal na ceste.
11 Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia,
lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.
12 S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj,
ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;
13 ani ju nedráždi pri víne,
aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce,
aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.
14 Dávneho priateľa neopúšťaj,
lebo nový nebude mu podobný.
15 Ako nové víno je nový priateľ;
až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.
16 Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo,
lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.
17 Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov:
máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.
18 Vzďaľuj sa od toho; kto má moc zabiť,
a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;
19 ak sa však k nemu priblížiš,
nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.
20 Uvedomuj si, že si blízky smrti,
lebo chodíš akoby medzi osídlami
a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.
21 Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň,
dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.
22 Spravodlivých mužov si posaď k hostine,
tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!
23 Svojou mysľou premýšľaj o Bohu
a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!
24 Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala,
tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč
a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.
25 Táravý človek je postrachom mesta,
lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.