Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150

Márnosť bohatstva

1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

2 Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

3 vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

4 Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

5 K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

8 Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,

10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

12 Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.

14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

15 Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.

16 No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

17 Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.

19 Aj keď si blahoželal za živa:
„Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“

20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.

21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.