Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31

Múdrosť povoláva na hostinu k sebe

1 Múdrosť si postavila dom;
na siedmich stĺpoch spočíva.

2 Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno
a prestrela svoj stôl.

3 Vyslala svoje služobnice zvestovať
z najvyššej mestskej výšiny:

4 „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem,
(a) komu chýba rozum, toho poučím.

5 Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu
a pite z vína, čo som namiešala!

6 Opusťte pochabosť a budete žiť,
budete kráčať cestou rozvážnosti.

7 Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby
a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu.

8 Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť,
pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.

9 Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší.
Poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia.

10 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom
a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.

11 Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni
a pridá sa ti k rokom života.

12 Ak si skúsený, sám pre seba si skúsený,
ak si posmievač, len ty sám budeš znášať trest.“

Pochabosť takisto povoláva na hostinu

13 Pochabou ženou vášeň lomcuje
a vyzná sa len v zvádzaní.

14 Vysedá predo dvermi svojho príbytku
na stolci v meste vysoko,

15 by pozývala vôkolidúcich,
čo mieria priamo, kam im treba ísť.

16 „Kto je hlúpy, nech zabočí sem!“
A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

17 „Ukradnutá voda je sladšia
a pokútny chlieb je chutnejší!“

18 Ale nevie, že sú tam tiene
(a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.