1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia“. Dávidov žalm.
2 Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.
3 V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
4 Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
5 Viac než mám vlasov na hlave,
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
6 Bože, ty poznáš moju pochabosť
a moje poklesky nie sú ti skryté.
7 Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
8 Pre teba znášam potupu
a hanba mi pokrýva tvár.
9 Svojim bratom som sa stal cudzincom
a synom svojej matky neznámym.
10 Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
11 V pôstoch som si dušu vyplakal,
no aj to mi bolo na potupu.
12 I vrecovinu som si obliekol
a príslovečným som sa stal.
13 Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,
a pri víne pospevujú o mne pijani.
14 Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,
pre svoju vernosť mi pomôž.
15 Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov
i z hlbokých vôd.
16 Nech ma nezatopí príval vôd,
nech ma nepohltí hlbina
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
17 Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
18 Neodvracaj tvár od svojho služobníka,
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
19 Príď ku mne a zachráň ma,
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
20 Ty poznáš moju potupu,
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
21 Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
22 Do jedla mi dali žlče,
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
23 Nech sa im ich stôl stane nástrahou,
odplatou a pohoršením.
24 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a nech v bedrách oslabnú navždy.
25 Vylej na nich svoje rozhorčenie,
nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
26 Nech spustne ich táborisko
a v ich stanoch nech nemá kto bývať.
27 Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,
a množia bolesti tomu, koho si zranil.
28 K ich neprávosti pridaj neprávosť,
nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
29 Nech sú vytretí z knihy žijúcich
a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.
30 Som úbožiak, plný bolesti;
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
31 Piesňou chcem Božie meno osláviť
a velebiť ho chválospevmi.
32 A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
33 Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
34 Lebo Pán vypočuje chudobných
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
35 Nech ho chvália nebesia i zem,
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
36 Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove;
usadia sa tam a budú ich majetkom.
37 A zdedia ho potomci jeho služobníkov
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.