1 Počúvajte ma, ostrovy,
a pozorujte, národy ďaleké:
Pán ma povolal od lona,
od života mojej matky spomínal mi meno.
2 Ústa mi urobil ako ostrý meč,
v tieni svojej ruky ma skryl
a urobil zo mňa šíp brúsený,
do svojho tulca ma schoval.
3 A riekol mi: „Služobníkom si mi,
Izraelom, tebou sa chcem osláviť.“
4 Ja však som povedal: „Darmo som pracoval,
márne a zbytočne strávil svoju silu.“
Predsa je moje právo u Pána
a moja odmena u môjho Boha.
5 Teraz však hovorí Pán,
čo si ma od lona služobníkom urobil,
aby som Jakuba priviedol späť k nemu,
aby sa Izrael k nemu zhromaždil.
Som oslávený v očiach Pánových
a môj Boh sa mi stal silou.
6 Povedal teda:
„Primálo je, keď si mi služobníkom,
aby si zbudoval Jakubove kmene
a priviedol späť zachránených Izraela:
ustanovím ťa za svetlo pohanom,
aby si bol mojou spásou až do končín zeme!“
7 Toto hovorí Pán,
vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,
tomu, ktorého dušou opovrhujú,
ktorým národ pohŕda,
služobníkovi vládcov:
„Králi uvidia a vstanú,
kniežatá sa budú skláňať
kvôli Pánovi, ktorý je verný,
Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“
8 Toto hovorí Pán:
„V čase milostivom ťa vyslyším
a v deň spásy ti pomôžem,
zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,
aby si zbudoval krajinu,
aby si dostal spustnuté dedičstvá.
9 A povedal väzňom: »Vyjdite!«
a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«
Budú sa pásť popri cestách
a na všetkých poliach bude ich pastva.
10 Nebudú lačnieť ani žízniť,
nespáli ich úpal ani slnce,
lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval,
a popri žriedlach vôd ich napojí.
11 Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím
a moje chodníky sa vyvýšia.
12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka
a tí, hľa, od severu a západu
a tamtí z južnej krajiny.“
13 Plesaj, nebo, a jasaj, zem,
plesaním zaznejte, vrchy,
lebo Pán utešuje svoj ľud
a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
14 Ale Sion povedal: „Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol.“
15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.
16 Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou.
17 Náhle prišli tvoji stavitelia
a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18 Zdvihni si vôkol oči a pozri:
všetci sa zišli, prišli k tebe.
Tak, ako žijem - hovorí Pán -
všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu,
opášeš sa nimi ako mladucha.
19 Veď tvoje rumy a tvoje sutiny
a tvoja spustošená krajina
bude teraz tesná pre obyvateľov
a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.
20 Ešte budú hovoriť - počuješ to -
dietky tvojej neplodnosti:
„Tesné mi je miesto,
odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!“
21 A budeš si vravieť v sebe:
„Ktože mi týchto porodil?
Veď ja som bezdetná a neplodná,
zajatá a vzdialená,
kto teda týchto vychoval?
Hľa, ja som ostala sama,
odkiaľže sú títo?“
22 Toto hovorí Pán, Jahve:
„Hľa, zdvihnem ruku k národom,
ku kmeňom vztýčim svoju zástavu;
i prinesú ti synov v náručí,
dcéry ti na pleciach ponesú.
23 Králi ti budú pestúnmi,
ich kňažné tvojimi dojkami,
tvárou na zem padnú pred tebou
a budú lízať prach tvojich nôh.
Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán,
v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú.“
24 Či možno odobrať korisť obrovi?
A čo silák zajal, možno vyslobodiť?
25 Áno, takto hovorí Pán:
„Aj čo obor zajal, bude odobraté,
aj korisť siláka vyslobodená.
S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť
a tvojich synov ja vyslobodím.
26 Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo
a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou;
tak sa dozvie každé telo,
že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov.“