Obsah
1 2 3 4 5 6

1 Ona je knihou Božích príkazov
a zákonom, ktorý trvá naveky:
všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život,
čo ju však opustia, zomrú.

2 Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej,
choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.

3 Neprepusť svoju slávu inému,
ani čo cenného máš cudziemu národu.

4 Blahoslavení sme, Izrael,
lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.

Boh splní svoje prisľúbenia

5 Buď pevnej mysle, ľud môj,
pamätihodný Izrael!

6 Boli ste predaní národom
- nie na zahynutie:
pretože ste rozhnevali Boha,
boli ste vydaní nepriateľom.

7 Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril,
obetovali ste démonom, nie Bohu.

8 Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval,
zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.

9 Lebo videl prichádzať od Boha
hnev na vás a povedal:

Prívet Jeruzalema k susedným národom


„Počujte, susedia Siona,
Boh dopustil na mňa veľký smútok.

10 Veď som videl zajatie svojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.

11 Vychovával som ich s rozkošou,
prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.

12 Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou,
ktorú opustili mnohí,
osamel som pre hriech svojich detí,
lebo sa odklonili od Božieho zákona

13 a nechceli poznať jeho práva,
ani nekráčali po ceste Božích zákonov
a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.

14 Poďteže, susedia Siona,
spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.

15 Veď priviedol proti nim národ zďaleka,
národ nehanebný a cudzojazyčný;
tí sa neštítili starca
a nezľutovali sa nad dieťatkom.

16 Odviedli miláčikov vdovy
a osamelú pozbavili dcér.“

Jeruzalem oslovuje svoje dietky

17 A ja vám ako môžem pomôcť?

18 Len kto dopustil nešťastia,
vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

19 Odíďte, deti, odíďte,
veď ja som ostal osamelý!

20 Vyzliekol som si rúcho pokoja,
vrecovinu prosebnú som si obliekol,
volať chcem k Večnému, kým žijem.

21 Dôvera, deti, volajte k Bohu
a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.

22 Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu;
a došla na mňa radosť od Svätého
pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite
od Večného, spasiteľa nášho.

23 Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom,
Boh mi vás vráti s radosťou
a rozkošou naveky.

24 Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie,
tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha,
ktorá vám príde so slávou
a so žiarou Večného.

25 Dietky, znášajte trpezlivo hnev,
ktorý na vás dopadol od Boha:
prenasledoval ťa tvoj nepriateľ,
no zanedlho uvidíš jeho skazu
a budeš šliapať po jeho šiji.

26 Moje krehučké išli po tvrdých cestách,
vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.

27 Dôvera, deti! A volajte k Bohu,
ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

28 Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha,
desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.

29 Veď ten, čo na vás dopustil pohromy,
dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.

Prorok teší Jeruzalem

30 Dôveruj, Jeruzalem,
poteší ťa ten, čo ti dal meno.

31 Nešťastníci sú, čo ti škodili
a radovali sa tvojmu pádu.

32 Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti,
nešťastné je, čo ti synov zajalo.

33 Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu
a radovalo sa tvojmu pádu,
tak bude smútiť nad vlastným spustošením.

34 Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu,
z jeho honosenia bude smútok.

35 Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni
a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.

36 Pohliadni k východu, Jeruzalem,
a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!

37 Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil;
prichádzajú zhromaždení od východu až po západ
na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.