Obsah
1 2 3 4 5

Druhá elégia

Alef      1 Ako len zatemnil svojím hnevom
  Pán dcéru Siona;
pohodil z neba na zem
  okrasu Izraela,
podnožia svojho si nevšimol
  v deň svojho hnevu.

Bet       2 Zničil Pán bez milosti
  všetky nivy Jakuba,
v svojom hneve zlámal
  pevnosti Júdovej dcéry,
zneuctil, hodil na zem
  jej ríšu a kniežatá.

Gimel     3 V žeravom hneve zlámal
  všetku moc Izraela,
svoju pravicu odtiahol späť
  pred tvárou nepriateľa,
zahorel proti Jakubovi ako plameň,
  čo hlce dookola.

Dalet     4 Kušu si šliapal sťa odporca,
  vzmužil sa ako nepriateľ;
čo oku lahodilo, zabil všetko
  v šiatri dcéry sionskej.
Ako oheň vylial svoj hnev
  …

He        5 Rovný nepriateľovi bol Pán,
  zahubil Izrael,
jeho paláce zničil všetky,
  zrúcal jeho pevnosti;
u júdskej dcéry tak rozmnožil
  stenanie, stony.

Vau       6 Akoby bol sad, strhol mu plot,
  zničil jeho zbor,
zabudnúť dal Pán na Sione
  sobotu a zbor,
zavrhol v prudkom hneve
  kráľa i kňaza.

Zain      7 Odvrhol Pán svoj oltár,
  svätyňu si znesvätil,
nepriateľovi vydal do rúk
  pevnosti jej palácov.
Robili krik v dome Pánovom
  ako v deň zhromaždenia.

Chet      8 Rozváľať zamýšľal Pán
  hradby dcéry sionskej,
roztiahol povraz, neodtiahol
  si ruky od ničenia;
vrhol do žiaľu hradby aj múr,
  čo hynuli spolu.

Tet       9 Brány mu padli na zem,
  zničil a zlámal jeho závory,
jeho kráľ aj kniežatá sú medzi národmi.
  Zákona nieto,
prorokom tiež sa nedostalo
  videnie Pánovo.

Jod      10 Na zemi sedeli a zamĺkli
  sionské dcéry i starci.
Na hlavu sypali si popol,
  odiali si vrecoviny;
k zemi si ovesili hlavy
  panny Jeruzalema.

Kaf      11 „Oči mám zoslabnuté od sĺz,
  vnútro mám rozbúrené,
pečeň sa mi na zem rozteká
  pre skazu dcéry môjho ľudu,
že nemluvňa i dojča
  hynú na uliciach mesta.“

Lamed    12 Vraveli svojim matkám:
  „Kdeže je obilie a víno?“,
keď ako prebodnuté mreli
  na uliciach mesta,
keď si dušu vydýchli
  do lona svojich matiek.

Mem      13 K čomu ťa pripodobním? K čomu prirovnám,
  dcéra jeruzalemská?
K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším,
  sionská dcéra, panna?
Tvoja zlomenosť je veľká ako more,
  ktože ju zhojí?

Nun      14 Tvoji proroci videli tvoju
  márnosť a hlúposť,
tvoj zločin neodhaľovali,
  aby ti obrátili osud,
ale zreli ti zrenia
  daromné, klamné.

Samech   15 Tlieskajú nad tebou do dlaní
  všetci, čo idú cestou,
kývajú hlavou, vypiskujú
  jeruzalemskú dcéru:
„Toto je mesto vrcholnej vraj krásy
  a rozkoš celej zeme?“

Pe       16 Ústa si otvárali proti tebe
  všetci tvoji odporci,
pískali, škrípali zubami,
  vraveli: „Pohlťme ho!
Toto je deň, čo sme čakali,
  dočkali, uvideli sme ho.“

Ajin     17 Spravil Pán, čo si zaumienil,
  splnil svoje slovo,
ustanovené odpradávna.
  Strhol a neľutoval;
nad tebou rozradostil nepriateľov,
  vztýčil roh svojich protivníkov.

Sade     18 Zo srdca volaj k Pánovi,
  sionská dcéra, panna;
sťa potok nech ti tečú slzy
  vo dne i v noci;
nedaj si odpočinku,
  nech ti neustáva zrenica!

Kof      19 Povstaňže, kvíľže v noci
  začiatkom nočných bdení;
vylej si srdce ako vodu
  pred Pánovou tvárou,
k nemu si dvíhaj ruky
  za život svojich detí,
(ktoré hynú od hladu
  na rohoch všetkých ulíc).

Reš      20 Pohliadni, Pane, pozri,
  s kým si to tak naložil!
Či majú ženy jesť vlastný plod?
  Dojčence, ktoré varovali?
V Pánovej svätyni má byť
  zabitý kňaz i prorok?

Šin      21 Na zemi ležia na uliciach
  chlapček i starec,
panenky moje, junáci tiež
  pod mečom padli.
V deň svojho hnevu si zabíjal,
  porážal bez milosti.

Tau      22 Zvolal si ako v deň sviatočný
  proti mne hrôzy zo všetkých strán.
V deň Pánovho hnevu neušiel nik,
  ani sa nezachránil.
Tých, čo som láskal, vychovával,
  zničil môj nepriateľ.