Obsah
1 2 3 4 5

Keď odviedli Izrael do zajatia a Jeruzalem ostal opustený, sedel Jeremiáš v plači a týmito žalospevmi nariekal nad Jeruzalemom. Zatrpknutou dušou si vzdychol, zakvílil a prehovoril:

Prvá elégia

Alef      1 Ach, ako sedí osamelé mesto
  (kedysi) plné ľudu,
postihol osud vdovy
  paniu národov,
kňažná medzi krajinami
  ostala poplatnicou.

Bet       2 Prehorko plače v noci,
  líca má zaslzené,
niet, kto by ju potešil
  zo všetkých jej milencov;
priatelia, tí ju opustili,
  prešli k jej nepriateľom.

Gimel     3 Pod nátlakom sa sťahoval Júda,
  vo veľkom nevoľníctve;
uprostred národov býva,
  spočinku nenachodí.
Dochytili ho stíhači
  zbitého útrapami.

Dalet     4 Cesty Siona smútia,
  že niet pútnikov na sviatky:
brány má všetky spustnuté.
  Žalostia jeho kňazi,
jeho panny sú skľúčené
  a on? - ach, trpko mu je!

He        5 Jeho odporci triumfujú,
  jeho nepriatelia sú šťastní,
pretože Pán ho skľúčil
  pre množstvo jeho hriechov.
Dietky mu ženie do zajatia
  pred sebou utláčateľ.

Vau       6 Sionskú dcéru opustila
  všetka jej nádhera,
jej kniežatá sú sťa jelene,
  čo pastvu nenachodia,
čo bezvládne sa vlečú
  pred tvárou stíhača.

Zain      7 Jeruzalem spomína na dni
  plaču a biedy,
(na všetky svoje skvosty,
  ktoré mal od dávnych dní);
keď mu ľud padal rukou nepriateľa
  a nemal pomocníka,
nepriateľ sa naň díval, smial sa
  jeho záhube.

Chet      8 Pochybil Jeruzalem veľmi,
  preto sa stal odporným,
opovrhli ním všetci ctitelia,
  keď uzreli jeho hanbu,
on sám však vzdychá,
  odvracia sa preč.

Tet       9 Škvrny sú na jeho vlečkách,
  na následky si nespomenul
a poklesol úžasne,
  nemá tešiteľa.
„Na moju biedu pozri, Pane,
  nepriateľ ma, hľa, premohol!“

Jod      10 Jeho nepriateľ vystrel ruku
  na všetky jeho skvosty;
hej, videl, ako do svätyne
  vniká mu ľud pohanský,
ktorému zakázal si vkročiť
  do svojho zhromaždenia.

Kaf      11 Všetok jeho ľud kvíli,
  hľadajú chlieb;
svoje skvosty dali za jedlo,
  aby sa do nich vrátil život.
„Pozriže, Pane, zhliadni,
  aký som znevážený.“

Lamed    12 „Všetci, čo prechádzate cestou,
  pozrite a viďte,
či je bôľ ako môj bôľ,
  ktorým som postihnutý,
ktorým ma poranil Pán
  v deň pále svojho hnevu!

Mem      13 Z výsosti poslal oheň
  do mojich kostí a pokarhal ma,
pred moje nohy rozostrel sieť
  a nazad ma odohnal,
spravil ma spustošeným,
  nemocným po celý deň.

Nun      14 Spriahnuté je jarmo mojich vín,
  sú popletené v jeho ruke,
presahujú mi šiju,
  klesá mi sila.
Pán ma vydal do rúk,
  nemôžem povstať.

Samech   15 Pán zavrhol všetkých vodcov
  v mojom strede,
vyhlásil proti mne sviatok,
  aby zlomil moju mlaď.
Pán šliapal v lise
  panenskú dcéru Júdovu.

Ajin     16 Pre toto ja plačem,
  oko mi roní vlahu,
lebo sa vzdialil ten, čo teší,
  čo by mi vrátil život.
Moji synovia zhynuli,
  veď nepriateľ zvíťazil!“

Pe       17 Sion rozpína ruky,
  potešiteľa nemá.
Pán vzbudil proti Jakubovi
  jeho susedných nepriateľov,
i stal sa Jeruzalem
  medzi nimi odporným.

Sade     18 „On, Pán je spravodlivý,
  veď som vzdoroval jeho slovám.
Počujže, každý národ,
  a pozri moju bolesť:
panenky moje i junáci
  odišli do zajatia.

Kof      19 Volal som svojich milých,
  ale tí ma zradili;
kňazi a moji starci
  zahynuli v meste,
pretože si hľadali jedlo,
  aby si udržali život.

Reš      20 Pozriže, Pane, je mi krušno,
  búri sa moje vnútro,
srdce sa vo mne zviera,
  hej, veľmi som sa vzpieral;
meč zbíja vonku,
  vnútri mám tiež smrť.

Šin      21 Počuli, že ja vzdychám,
  potešiteľa nemám,
odporci počuli moju skazu,
  tešili sa, že si ty konal,
priviedol si ohlásený deň.
  Nech ich stihne to, čo mňa!

Tau      22 Nech príde k tebe všetka ich zlosť,
  potom však urob s nimi,
ako si spravil so mnou
  pre všetky moje hriechy!
Množstvo je mojich vzdychov
  a srdce mi je choré.“