1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalie - svedectvo“.
Dávidov poučný žalm. Miktam.
2 Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom
a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu,
kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).
3 Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal;
rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.
4 Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju,
ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.
5 Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud,
napojil si nás vínom závratu.
6 Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie,
aby utiekli pred lukom.
7 Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ;
zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.
8 Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.
9 Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy.
Júda je moje žezlo vladárske,
10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“
11 Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?
12 Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
Pomôž nám dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.
13 S Bohom budeme udatní,
on našich utláčateľov pošliape.