1 Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?
2 Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
3 „Rozbime ich okovy
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
4 Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
Pán ich privedie na posmech.
5 Raz na nich rozhorčene zavolá
a svojím hnevom ich vydesí:
6 „Veď ja som ustanovil svojho kráľa
na svojom svätom vrchu Sione!“
7 Zvestujem Pánovo rozhodnutie:
Pán mi povedal: „Ty si môj syn.
Ja som ťa dnes splodil.
8 Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
a do vlastníctva celú zem.
9 Budeš nad nimi panovať žezlom železným
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
10 A teraz, králi, pochopte;
dajte si povedať, pozemskí vladári.
11 V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.
12 Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval
a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.