1 Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!
Čože chcete vidieť na Sulamitke?
Či tanec vojenský?
2 Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov - skvost,
dielo rúk majstrových.
3 Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.
4 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.
5 Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti
…
Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.
6 Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.
7 Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!
8 Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.
9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok
10 a tvoje ústa ako víno najlepšie
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.
11 Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.
12 Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!
13 Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.
14 Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.