Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66

Budúci súd a spása hl. 34 - 35

Súd národov

1 Priblížte sa, kmene, a čujte,
pozorujte, národy,
nech počúva zem a čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho pochádza.

2 Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi
a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,
zaklial ich, vydal ich na zabitie.

3 Ich zabití budú pohodení
i pôjde zápach z ich mŕtvol,
vrchy rozmoknú od ich krvi.

4 Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.

Súd nad Edomom

5 Veď je odpojený môj meč na nebesiach,
hľa, dopadne k súdu na Edomsko
a na ľud, ktorý som preklial.

6 Meč Pána je plný krvi,
presýtený je tukom,
krvou býkov a capov,
tukom z obličiek baránkov.
Áno, obetu má Pán v Bozre
a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

7 A padajú s nimi zubry,
tiež junce s býkmi,
ich zem je opojená krvou
a ich pôda presýtená tukom.

8 Lebo je deň Pánovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.

9 Jej potoky obrátia sa na smolu,
jej prach zase na síru
a jej pôda bude smolou horiacou.

10 V noci ani vo dne nevyhasne,
večer bude vystupovať jej dym,
od rodu k rodu bude pustou,
na veky večné nik cez ňu neprejde.

11 Obsadí ju pelikán a jež,
sova a havran budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou mieru pustoty
a vážky prázdnoty.

12 Jeho šľachtici nie sú tam,
aby volali po kráľovstve,
a všetky jeho kniežatá zmiznú.

13 Tŕním zarastú jeho paláce,
pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,
že bude príbytkom šakalov
a stanovišťom pštrosov.

14 Zíde sa zver púšte s hyenami,
capy sa stretnú navzájom,
len tam si oddýchnu nočné strigy
a nájdu si odpočinok.

15 Tam sa zahniezdi šípový had,
znesie a vysedí
a vyliahne vo svojom tieni.
Len tam sa zhromaždia supy
druh ku druhovi.

16 Skúmajte v knihe a čítajte,
ani jedno z nich nechýba,
vzájomne sa nehľadajú,
lebo to prikázali Pánove ústa
a jeho duch ich zhromaždil.

17 Sám im hodil žreb,
jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,
budú tam vládnuť navždy,
od rodu do rodu tam budú bývať.