Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150

Dôverná modlitba v súžení

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.

3 Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.

4 Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

5 Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.

6 Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

7 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.

8 Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše

9 a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

10 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.

11 Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.

12 Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

13 Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.

14 Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15 Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,

16 v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.

17 Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18 Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

19 Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.

20 Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.

21 Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.

22 Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

23 Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.

24 Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

25 Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.