Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42

I. Štvrtá Jóbova odpoveď 16,1 - 17,16

1 Jób odpovedal:

Potecha - na ťarchu

2 „Nuž vecí takých počul som už premnoho.
Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.

3 Bude už koniec týmto slovám do vetra?
Veď čo ťa núti odpovedať mi?

4 Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť,
keby ste vy boli miesto mňa,
snovať také reči proti vám
a krútiť hlavou nad vami.

5 No obodroval by som vás svojimi ústami
a chvenie svojich perí by som nezadržoval.

Priatelia sú nechápaví

6 Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje,
ak prestanem, neodchádza odo mňa.

7 No teraz ma už naskrze vysilil
8 a jeho tlupa sa ma zmocňuje.

Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa,
môj žalobca tak svedčí proti mne.

9 Má hnev na korisť, a tak ma schvatol
a zubmi na mňa zaškrípal
i ostro zazrel na mňa škodca môj.

10 Už svoje ústa roztvárajú na mňa
a na posmech ma bijú po tvári,
zhŕkli sa všetci proti mne.

11 Boh ma dal zlostníkovi napospas
a vydal ma do rúk bezbožníkov.

Navštívenia Božie

12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil,
za krk zdrapil a celkom skrušil ma,
sebe za cieľ si ma postavil.

13 Už jeho strely poletujú kolo mňa,
mne kruto roztína obličky
a moju žlč na zem vylieva.

14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým,
sťa bojovník on na mňa rúti sa.

15 Tak, žínenku už ušil som si na kožu
a svoj roh som do prachu pohrúžil.

16 To sčervenala mi tvár od plaču,
a tma mi leží kolo mihalníc,

17 hoc násilie na mojich rukách nie je
a moje modlitby sú bez škvrny.

18 Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci!
Nech pre môj plač niet miesta skrytého!

Boh ukáže nevinu

19 Už svojho svedka iba na nebi mám
a ručiteľ môj na výsostiach je.

20 Druhovia sa mi tu posmievajú,
ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,

21 by dal mužovi aj voči Bohu právo,
jak ho človek má voči blížnemu.

22 Lebo uplynie pár krátkych rokov
a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.