Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150

Vyhnancove sľuby a prosby

1 Modlitba utláčaného, ktorý v súžení
prednáša Pánovi svoje žiale.

2 Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde ku tebe.

3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.

4 Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

5 Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.

6 Od samého náreku
som iba kosť a koža.

7 Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.

8 Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

9 Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

10 Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;

11 to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

12 Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.

13 Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.

15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.

16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;

17 lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.

18 Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.

19 Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.

20 Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;

21 čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

22 aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,

23 keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

24 Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj,

25 neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

26 Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

27 Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

28 Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

29 Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“