1 Dávidov žalm na spomienku.
2 Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení
a netrestaj ma v svojom hneve,
3 lebo tvoje šípy utkveli vo mne,
dopadla na mňa tvoja ruka.
4 Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta,
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
5 Hriechy mi prerástli nad hlavu
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
6 Rany mi zapáchajú a hnisajú
pre moju nerozumnosť.
7 Zohnutý som a veľmi skľúčený,
smutne sa vlečiem celý deň.
8 Bedrá mi spaľuje horúčka
a moje telo je nezdravé.
9 Nevládny som a celý dobitý,
v kvílení srdca nariekam.
10 Pane, ty poznáš každú moju túžbu;
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
11 Srdce mi búcha, sila ma opúšťa
i svetlo v očiach mi hasne.
12 Priatelia moji a moji známi
odvracajú sa odo mňa pre moju biedu,
aj moji príbuzní sa ma stránia.
13 Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
14 Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje,
ako nemý, čo neotvára ústa.
15 Podobám sa človekovi, čo nepočuje
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
16 Pane, pretože v teba dúfam,
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
17 A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou;
a keď sa potknem,
nech sa nevystatujú nado mňa.“
18 Ja, pravda, už takmer padám
a na svoju bolesť myslím ustavične.
19 Preto vyznávam svoju vinu
a pre svoj hriech sa trápim.
20 Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší,
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
21 Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to,
že som konal dobre.
22 Neopúšťaj ma, Pane;
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Ponáhľaj sa mi na pomoc,
Pane, moja spása.