1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“.
Dávidov žalm. Miktam.
2 Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť,
vari správne súdite ľudských synov?
3 Naopak, v srdci páchate neprávosti,
vaše ruky pripravujú násilie na zemi.
4 Hriešnici sú na scestí už od lona matky,
od materského života blúdia klamári.
5 Jed v nich podobá sa jedu hadiemu,
jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,
6 ktorá nepočúva hlas zaklínačov,
hlas skúseného čarodeja.
7 Bože, vylám im zuby v ústach,
rozdrv čeľusť levov, Pane.
8 Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká,
nech vyschnú ako zdeptaná tráva.
9 Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká,
ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.
10 Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka,
zaživa ich strávi ako oheň hnevu.
11 Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí,
umyje si nohy v krvi hriešnika.
12 A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého,
naozaj je Boh, čo súdi na zemi.“