Obsah
1 2 3 4 5

Štvrtá elégia

Alef      1 Ako sa zatemnilo zlato,
  zmenil sa šľachtený kov!
Sväté kamene ležia roztratené
  po rohoch všetkých ulíc.

Bet       2 Siona synov vzácnych,
  odvažovaných zlatom,
pokladali za nádoby z hliny,
  dielo hrnčiarových rúk!

Gimel     3 Ešte aj šakal podá prsia,
  pridojí svoje štence:
len dcéra môjho ľudu je ukrutná
  ako pštros v púšti.

Dalet     4 Dojčaťu prischol jazyk
  k ďasnám od smädu;
deti si prosili chlieb,
  a nebolo, kto by im ho lámal.

He        5 Čo rozkošnícky jedávali,
  klesali na uliciach.
Tí, čo si hovievali na purpure,
  objímali hnoj.

Vau       6 Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu
  než hriech Sodomy.
Tá bola vyvrátená razom,
  ruky neustali v nej.

Zain      7 Čistejší než sneh boli jeho nazirejci,
  beleli sa nad mlieko,
ružovší boli nad koraly,
  postava ich sťa zafír.

Chet      8 Ich výzor stemnel nad čierňavu,
  po uliciach ich nerozoznať,
na kostiach scvrkla sa im koža,
  bola ako drevo zoschnutá.

Tet       9 Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč,
  než tí, ktorých pozrážal hlad;
veď títo schradli, zrazila ich
  neplodnosť poľa!

Jod      10 Ruky jemnocitných žien
  piekli si vlastné dietky,
ich pokrmom sa stali,
  keď mrela dcéra môjho ľudu.

Kaf      11 Pán už dovŕšil svoju prchkosť,
  vylial svoj hnev žeravý,
podpálil na Sione oheň,
  ktorý mu hltal základy.

Lamed    12 Králi zeme neuverili,
  občania sveta tiež nie,
že by odporca a nepriateľ vkročil
  do brán Jeruzalema.

Mem      13 Pre hriech jeho prorokov,
  pre viny jeho kňazov,
čo uprostred neho vylievali
  krv spravodlivých,

Nun      14 blúdili slepo po uliciach,
  poškvrnili sa krvou,
nebolo preto možno
  dotýkať sa ich rúcha.

Samech   15 Volajú na nich: „Preč! Nečistý!
  Netýkajte sa! Preč! Preč!“
Ak sa odtackajú, národy im vravia:
  „Viac ich už nehostíme!“

Pe       16 Tvár Pánova ich roztrúsila,
  nepozrie sa viac na nich,
osoby kňazov si nevážia,
  pre starcov niet milosti.

Ajin     17 Oči nám stále túžia,
  márne hľadajú pomoc,
na svojej postriežke sme striehli
  na národ, ktorý nezachráni.

Sade     18 Na naše kroky poľovali,
  bránili vkročiť na ulice.
Prišiel náš koniec, došli nám dni,
  veru náš koniec prišiel.

Kof      19 Ľahší sú naši stíhatelia
  než orly nebies,
po vrchoch nás hnali,
  na púšti striehli na nás.

Reš      20 Dych našich nozdier, pomazaný Pánov,
  chytil sa do ich jám,
o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni
  budeme bývať medzi národmi.“

Šin      21 Dcéra edomská, plesaj, teš sa,
  občianka krajiny Us!
I k tebe príde kalich,
  opiješ, obnažíš sa.

Tau      22 Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech,
  už ťa viac nedá do zajatia.
Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu,
  tvoje hriechy odhalí.