Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42

O. Siedma Jóbova odpoveď 23,1 - 24,25

1 Jób odpovedal:

Nech Boh sám súdi

2 „Aj dnes je veru ešte spurný môj nárek
a vzlykot mi ruka zadŕža:

3 Bár by som vedel, kde by som ho našiel,
zašiel by som k jeho trónu až.

4 Tam pred ním samým začal by som súdiť sa
a naplnil by som si ústa dôkazmi.

5 By som zvedel slová, čo mi vtedy povie,
a dal si pozor, čo mi odvetí.

6 Či s plnou silou so mnou bude priečiť sa?
Nie! Nech len ráči ma on vypočuť.

7 On hneď by zbadal, že sa prieči s poctivým,
a navždy súdu zbavil by som sa.

Nevinnosť sa nedá dokázať

8 Ak napred idem, ver’ nikdy tam nie je,
dozadu ak, zas ho nebadám.

9 Ak hľadám vľavo, ani tak ho nezriem,
zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím.

10 On dobre pozná moje cesty, zastávky,
jak zlato vyjdem, keď ma preskúša.

11 Veď moja noha k jeho stope prilipla,
jeho cestu som strážil, nezblúdil.

12 Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov,
úst jeho slová v hrudi skryl som si.

Nezaslúžené utrpenie

13 Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?!
Čo duša chce mu, to aj urobí.

14 Veď úmysel svoj uskutoční zaiste
a takých vecí v mysli veľa má.

15 Hľa, kvôli nemu prečo predesený som:
To uvážil som, hrôzu pred ním mám.

16 Veď môjmu srdcu iste Boh dal zoslabnúť
a Všemohúci ma tak predesil.

17 Nuž pre temravy musím teda zmĺknuť,
bo obličaj mi tône prikryli.