1 Výrok nad Údolím videnia:
Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,
2 plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?
Tvoji zomrelí nepomreli mečom.
3 Všetci tvoji vodcovia razom utiekli
ukrutne spútaní,
všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,
utiekli ďaleko.
4 Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa!
Horko zaplačem.
Nesnažte sa potešiť ma
nad skazou dcéry môjho ľudu!“
5 Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia
drží Pán, Jahve zástupov.
V Údolí videnia podkopávajú múr
a krik je proti hore.
6 Elam zdvihol tulec;
na vozoch ľudia, jazdci,
a Qír obnažil štít.
7 Tvoje krásne údolia sú plné vozov
a jazdci sa pevne postavili k bráne.
8 Odňal závoj Júdovi;
v ten deň si hľadel
na zbrojnicu Lesného domu.
9 Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,
zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,
10 sčitujete domy Jeruzalema,
rúcate domy na opevnenie múrov
11 a robíte struhu medzi dvoma múrmi
vodám starého rybníka.
Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,
a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.
12 A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:
„Plačte a nariekajte,
ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!“
13 Ale, hľa, plesanie a radosť,
zabíjajú statok a režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
„Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!“
14 I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:
„Veru vám nebude odpustený tento hriech,
pokiaľ neumriete“ - hovorí Pán, Jahve zástupov.
15 Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:
„Choďže k tomu úradníkovi,
k Sobnovi, správcovi domu:
16 »Čože tu máš a kohože tu máš,
že si si tu vytesal hrob?«
Vysoko vytesal svoj hrob,
v skale si vydlabal príbytok.
17 Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,
a pevne ťa zohne,
18 silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta
do šírošírej krajiny.
Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,
ty hanba domu tvojho pána!
19 Odstránim ťa z tvojho miesta
a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.
20 V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, syna Helkiáša,
21 a oblečiem ho do tvojho rúcha,
opášem ho tvojím pásom
a dám mu do rúk tvoju moc.
I bude otcom obyvateľom Jeruzalema
a Júdovmu domu.
22 Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,
keď otvorí, nikto nezavrie,
a keď zavrie, nikto neotvorí.
23 Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,
že bude slávnym trónom domu svojho otca.
24 Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:
konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,
od hrnčekov až po krčahy.
25 V ten deň - hovorí Pán zástupov -
vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,
vyvalí sa a padne,
i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,
lebo to vyriekol Pán.“