Obsah
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150

Pán, záchranca prenasledovaných

1 Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.

2 Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.

3 Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

4 Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.

5 Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;

6 nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7 Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.

8 Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.

9 Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.

10 Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho,
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

11 Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

12 Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.

13 Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.

14 Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15 Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

16 Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.

17 Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.

18 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.

19 Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.

25 Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.

27 Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

28 Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.