1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
2 Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3 vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4 Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5 K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8 Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,
10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12 Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.
14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15 Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.
16 No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17 Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.
19 Aj keď si blahoželal za živa:
„Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.