1 Zbormajstrovi. Podľa „Ľalie“.
Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky.
2 Moje srdce prekypuje krásnymi slovami,
svoje verše venujem kráľovi.
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
3 Ty si najkrajší z ľudských synov.
Z tvojich perí plynie milota.
Preto ťa Boh požehnal naveky.
4 Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá;
svoju velebu a dôstojnosť.
5 Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
6 Tvoje ostré šípy
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov;
poddajú sa ti národy.
7 Tvoj trón, Bože, trvá naveky
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
8 Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť,
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom radosti viac ako tvojich druhov.
9 Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
10 Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými;
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
11 Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch,
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
12 Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou;
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
13 Dcéry z Týru ti prinesú dary
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
14 Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri,
jej odevom sú zlaté tkanivá.
15 V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi;
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
16 Sprevádza ich jasot radostný,
tak vstupujú do kráľovského paláca.
17 Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia;
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
18 Na tvoje meno budem pamätať
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť navždy
a na veky vekov.